Princípy hodnotenia koní 

Základné princípy hodnotenia koní sú univerzálne a platia bez ohľadu na plemeno alebo účel hodnotenia. Ich cieľom je objektívne posúdiť kvality koňa v troch hlavných oblastiach: exteriér (stavba tela), pohyb a temperament.

1. Exteriér (Stavba tela)

Exteriér je prvý a kľúčový bod hodnotenia, pretože správna stavba tela je predpokladom pre zdravie a výkon. Ideálny exteriér sa vyznačuje harmóniou a proporčnosťou všetkých častí tela.

• Celkový dojem: Hodnotí sa celková harmónia a typ koňa. Je kôň dobre osvalený? Vypadá elegantne a ušľachtilo?

• Hlava a krk: Hodnotí sa typ a dĺžka hlavy (mala by byť primeraná k telu), a tiež dĺžka a osadenie krku. Krk by mal plynule prechádzať do pliec.

• Trup: Hodnotí sa hlboký hrudník, pevný chrbát a dobre osvalená zadná časť. Trup by mal mať správnu dĺžku, ani príliš dlhý, ani príliš krátky.

• Končatiny: Toto je extrémne dôležitá časť, pretože nohy musia vydržať veľkú záťaž. Hodnotí sa ich postoj (či sú rovné, či nie sú napríklad "šabľové"), správne uhlenie kĺbov a kvalita kopýt. Akékoľvek odchýlky môžu viesť k preťaženiu a zraneniam.

2. Pohyb

Pohyb je kľúčový ukazovateľ zdravia, sily a koordinácie. Hodnotí sa vo všetkých troch základných chodoch: krok, klus a cval.

• Rytmus a kadencia: Pohyb by mal byť pravidelný a rytmický. Každý krok by mal byť rovnako dlhý a stabilný.

• Priestrannosť: Kôň by mal mať priestranný, uvoľnený a plynulý pohyb. To znamená, že jeho končatiny sa pohybujú s ľahkosťou a dosahujú čo najväčší priestor dopredu aj dohora.

• Čistota chodov: Hodnotí sa, či sú chody čisté. Pri kluse napríklad kôň nesmie krížiť nohy, alebo šúchať kopytá o seba. Akýkoľvek zvuk alebo neprirodzený pohyb signalizuje problém.

• Akcia a energia: Pohyb by mal byť energický a odrážať vitalitu koňa.

3. Temperament a povaha

Hodnotí sa správanie koňa, jeho ochota spolupracovať a povahové vlastnosti.

• Vnímavosť a reakcia: Kôň by mal byť vnímavý na pokyny a reagovať pokojne a bez nervozity.

• Spolupráca: Hodnotiteľ sleduje, ako kôň spolupracuje s vodičom alebo jazdcom. Je ochotný a poslušný? Alebo je tvrdohlavý a ťažko ovládateľný?

• Celková vyrovnanosť: Hodnotí sa psychická stabilita koňa. Kôň by mal byť pri hodnotení pokojný, sebavedomý a bez prejavov strachu alebo agresivity.

Každý z týchto troch princípov má svoju váhu pri celkovom hodnotení. Aj ten najkrajší kôň s dokonalým exteriérom, ktorý má však chybný pohyb alebo nevyrovnanú povahu, nedostane najvyššie hodnotenie. Cieľom je nájsť jedinca, ktorý má vyváženú kombináciu všetkých troch vlastností.

BODOVÉ HODNOTENIE KONÍ 

Bodové hodnotenie koní je štandardizovaný systém, ktorý sa používa na výstavách a bonitáciách s cieľom objektívne porovnať jedincov. Zabezpečuje, že sa na kone pozerá rovnako a že hodnotenie je transparentné a spravodlivé.

Základné princípy bodovania

Bodové hodnotenie sa typicky rozdeľuje na niekoľko kategórií, pričom každá kategória má pridelený maximálny počet bodov. Rozsah bodov sa môže líšiť v závislosti od plemennej knihy, ale najčastejšie sa používa stupnica od 1 do 10, kde:

• 10 bodov: Vynikajúci – Kôň je vo všetkých ohľadoch blízko ideálu plemenného štandardu.

• 8 - 9 bodov: Veľmi dobrý – Kôň má len drobné chyby, ktoré neovplyvňujú jeho kvalitu.

• 6 - 7 bodov: Dobrý – Kôň spĺňa štandard, ale má niekoľko menších chýb.

• 4 - 5 bodov: Dostatočný – Kôň má výraznejšie chyby, ktoré znižujú jeho kvalitu.

• 1 - 3 body: Nedostatočný – Kôň má vážne chyby, ktoré ho zvyčajne diskvalifikujú z chovu.

Najčastejšie hodnotené kategórie

Bodové hodnotenie sa zvyčajne delí na 5 až 7 hlavných kategórií, ktoré odrážajú tri hlavné princípy hodnotenia – exteriér, pohyb a temperament. Tu je príklad najčastejšie používaných kategórií a ich bodových hodnôt:

Kategória

Popis

Maximálne body

1. Typ

Celkový dojem, ušľachtilosť, pohlavný výraz a harmónia tela.

10

2. Hlava a krk

Typ hlavy, výraz, osadenie a dĺžka krku.

10

3. Trup

Hlboký hrudník, stavba chrbta, pevnosť a osvalenie.

10

4. Končatiny

Postoj, správne uhlenie kĺbov a kvalita kopýt.

10

5. Kvalita postoja

Hodnotí sa celkový dojem, výraz a pohlavný typ.

10

6. Krok

Čistota, priestrannosť a pravidelnosť kroku.

10

7. Klus a cval

Priestrannosť, akcia a ľahkosť klusu a cvalu.

10

8. Využiteľnosť

Hodnotí sa pracovná ochota, temperament a ovládateľnosť.

10

9. Osvalenie

Rozsah a kvalita osvalenia, najmä na zadnej časti.

10

10. Kopytá

Správna veľkosť a tvar.

10

11. Celkové hodnotenie

Sumár všetkých kategórií.

10

Exportovať do Tabuliek

Ako to funguje v praxi?

Počas bonitácie sa hodnotiteľ (alebo komisia) zameriava na každú kategóriu samostatne. Keď kôň stojí, posudzuje sa exteriér, postoj a typ. Keď kôň  ide v kroku a kluse tak sa hodnotí  pohyb a akcia.

Výsledné body sa potom sčítajú a delia počtom kategórií. Niekedy sa niektoré kategórie (ako napríklad typ, pohyb, alebo charakter) môžu vážiť viac, a preto majú väčší vplyv na celkový výsledok.

Na konci procesu dostane majiteľ hodnotiacu kartu, kde sú podrobne rozpísané body za každú kategóriu a slovné zhodnotenie. Tieto informácie sú dôležité pre chovateľa, pretože mu pomáhajú pochopiť, v čom kôň vyniká a kde má nedostatky.

ČO TO Z HISTÓRIE

Kone pre vojsko 

V návode pre chov koní pre menšieho hospodára z roku 1883, zostaveným zemskou komisiou pre chov koní, vieme nalistovať tretí dodatok, ktorý nesie názov ,,Odvod koní pre vojsko“.

Poukazuje sa tam na upozornenie pre hospodárov, ktorí chovali kone, na zákon, ktorý bol vydaní v apríli 1873 o odvádzaní koní, pre potreby vojska a k zemskej obrane. (Zákonník, list zo dňa 24.5. 1873, XXVIII, diel číslo 77). Takže podľa tohto zákona, musel každý kto vlastnil koňa, dať koňa do vojska, keď prišiel rozkaz od veličenstva cisára. Kone museli byť schopné slúžiť vojsku, hospodári za ne dostali primeranú náhradu, ako to spomína zákon ríše.

Kone, ktoré boli vyberané do vojska, museli mať vek od 4 – 12 rokov, najmenej 155 cm kohútikovej výšky, bez zdravotných obtiaží, ktoré by mohli byť poškodzujúce.

V tej dobe si taktiež dávali pozor na to, aby odchodom do vojska neutrpel chov, ktorý chovali pre plemenitby.

Takže dá sa povedať, že tieto kone boli vo výhode: kone cisárskych žrebčínov a štátnych ústavov pre chov koní, kobyly, ktoré mali pod sebou žriebätá a kobyly, ktoré boli v gravidite, taktiež tie, ktoré mali vysokú plodnosť a boli viac rokov po sebe úspešne pripúšťané. Do skupiny, patrili aj žrebce, ktoré mali licenciu, či už išlo o súkromné žrebce, alebo tie čo vlastnilo mesto.

Úrady, ktoré mali na starosti kontrolu chovu koní na území aj v čase mieru sa kontrolovali v obciach všetky kone. Už pri týchto spisoch a prehliadkach koní sa zaznamenávalo, či je kôň k službe vojenskej schopný.

Hospodári chceli svoje kone ochrániť od vojny, tiež to museli zdokumentovať, že akurát ich kôň nie je do vojska spôsobilí. Museli to, ale stihnúť pri každoročnom posudzovaní koní, ktorá bola vykonávaná po celom území. Pretože, ak by to opomenul až pri braní koňa do vojska nebolo by to uznané.

Tak ako to bolo vtedy zvykom, na cisárskom dvore a ústavoch pre chov koní, boli podmienky pre chov koní ideálne a tak si to predstavovali aj u menších hospodárov. Pravdepodobne aj preto napísali Návod pre chov koní.

Vo zvláštnych chovoch ( myslia tým pravdepodobne cisárske chovy) sa kobyly, len na chov používajú, beztoho aby sa na prácu používali. No u menších hospodárov aj do práce, na jazdu a ťažne upotrebovávajú. Okrem toho sa ešte do chovu používajú.

Dopyt po kvalitných koňoch bol aj v 19 storočí veľký, najmä do cudzích krajín. Slušne na tom hospodár, ktorý mal kvalitné kone zarobil.

„Není to také pranic težkého dobrého koňa vychovati, jen když se chovu více pozornosti venuje.“ Citované slezská zemská komisia pro chov koní, v Návode pre chov koní pre menšieho hospodára z roku 1883

Účelom tohto návodu, je teda naučiť hospodárov správne chovať kone, aby sa im značnej odmeny za chov dostalo, aby boli jeho kone žiaduce aj do sveta.

Návod pre výber žrebcov a kobýl do chovu

,,Budiš tedy jen krátce řečeno, že hřebec co možná s klisnou stejní aneb jí aspoň podoben býti má.“ Citované - slezská zemská komisia pro chov koní , v Návode pre chov koní pre menšieho hospodára z roku 1883

Celkom jednoduchá plemenitba, v tých časoch. Ale spomínajú tam, že sa musí zhodovať útvar tela koní. Rovnaký vek a rod majú mať kobyly a žrebci. Takže, aby chovatelia nemysleli len na to, aby mali pripustenú kobylu, mali by brať ohľad aj na jej kvalitu, nie len na kvalitu žrebca. U kobyly sa najmä sledovala jej starostlivosť o žriebä.

Niečo aj pre dnešnú dobu tak všeobecne:

,, Máť každý hospodár ze zkúšenosti vědět, že simě, jen jen tehdá dobrě se ujme a urodí, když v dobře připravenou a plodnou pudu jest vloženo.“ Citované - slezská zemská komisia pro chov koní, v Návode pre chov koní pre menšieho hospodára z roku 1883

Múdro sa uvádza v návode, že zdedené vlastnosti sú nezvratné v chove koní. Tak sa chov koní, stavia na týchto zdedených vlastnostiach.

Dobrá kobyla podľa popisu v Návode pre chov koní pre menšieho hospodára je teda taká, ktorá má primeranú telesnú veľkosť, silu, hĺbku a šírku. Zvláštny zreteľ sa dáva na silný chrbát a široké prsia, dobre klenuté brucho a postrannú panvu. Zdravé kopytá a nohy, ktoré sú dobre stavané na pevnej kostre.

,,klisna musí dobre ssáti nechati, hojně mledziva míti, při tom však spokojená býti a vždy dobrému zdraví se tešiti“ Citované - slezská zemská komisia pro chov koní, v Návode pre chov koní pre menšieho hospodára z roku 1883

Komisia ďalej poznamenáva, že je najlepšie mať kobyly v chove zo svojho vlastného chovu, pretože tie sú najužitočnejšie. Ak však niekto chce začať z chovom kvalitných koní, musí mať o tom skúsenosti, aby to nebolo viac na škodu ako na úžitok.

Spomínajú sa tam aj dedičné nedostatky, ktoré mali skúsený chovatelia odhaliť a tým vylúčiť danú kobylu z chovu – dnešná selekcia koní.

Chybami sa považoval dlhý, zvislí, slabí chrbát, úzke a ploché prsia, vysoké a tenké nohy, ktoré mali nežiaduci postoj. Chybné kopytá, ktoré nezodpovedali štandardu, ako ploché, náchylné, štiepavé a k náchylnosti na duté kopyto.

Nezabúdajú tam skúsený hospodári poznamenať na povahové neduhy, ktoré nie sú vhodné pre chovné kobyly (také ktoré vyhadzujú, kopú, hryzú, ktoré sú veľmi lenivé alebo veľmi vrtkavé).

Dbali aj na správnosť chovateľskej úžitkovosti, kedy nedávali do chovu kobyly mladšie ako 4 roky. Odporúčajú teda kobyly, ktoré sú vo veku od 5 do 15 rokov. Staršie kobyly sú už v chove nežiaduce, pretože rodia slabé žriebätá, pretože ako uvádzajú už sa im nedostáva kvalitného mledziva a mlieka od staršej kobyly.

Znova sa upozorňujú chovatelia, že od zlých kobýl, ktoré by nemali byť v chove zaradené, sa môžu očakávať nedobré žriebätá, pretože vlastnosti od kobýl dedia. Tým pádom je to zbytočná investícia, pretože na výchovu žriebäťa od dobrej kobyly dá tak isto nákladov dosť ako aj na žriebä od kobyly, ktorá nie je dostatočne vhodná do chovu.

Použitá literatúra:

Návod pre chov koní pre menšího hospodáře, sestavene Slezskou zemskou komisí pro chov koní, v Praze – nákladem pro zemědělský rady pro království české, 1883.

kONE U ZUBÁRA ALEBO ZUBÁR U KONí? 

Aj kone potrebujú zubára

Kone a poníky majú výbornú zubnú výbavu pre spásanie trávy, požívanie sena a obilnín. Ich chrup pozostáva z odolných a špeciálnych zubov.

Chrup koní je možné rozdeliť do nasledujúcich tried zubov:

Rezáky sú u koní rozdelené na 6 horných a 6 dolných rezákov. Majú jednoduchú štruktúru, sú hlboko zakorenené a používajú sa na uchopenie a trhanie trávy.

Špičáky, alebo inak aj psie zuby sú krátke a často ostré zuby nachádzajúce sa medzi rezákovými a lícnymi zubami na hornej aj dolnej strane chrupu. Aj keď sa spravidla vyskytujú iba u žrebcov, malé psie zuby sa dajú nájsť aj u niektorých kobýl. Psie zuby vyrážajú vo veku približne 4-5 rokov. Pôvodným účelom týchto zubov, bola ,,bojová výzbroj“ a ako také neplnia v modernom svete koni žiadnú užitočnú funkciu.

Vlčie zuby sú malé zuby, ktoré sa nachádzajú bezprostredne pred prvými hornými lícnymi zubami. Vypuknú po 6-18 mesiacoch a značne sa líšia veľkosťou a polohou; len zriedka ich možno nájsť aj pred prvými dolnými lícnymi zubami. Nie všetky kone majú vlčie zuby. Vlčie zuby možno považovať za evolučnú slepú uličku, pretože kedysi boli „molarizovanými“ zubami, a v modernom koni neslúžia žiadnemu účelu.

Kone si vyvinuli chrup, ktorý im umožňuje stráviť veľkú časť života pastvou na brúsnych trávach. Zuby, ktoré robia všetku prácu pri mletí týchto tráv, aby ich pripravili na trávenie, sú lícne zuby. Kone majú celkovo 12 premolárov a 12 stoličiek, ktoré sú rozdelené do horného a dolného radu po 6 lícnych zubov na ľavej aj pravej strane úst. Kým premolárne zuby majú mliečny (alebo „mliečny zub“) prekurzor, ktorý je v konečnom dôsledku prelievaný ako „viečko“, v podstate dospelé premolárne a molárne zuby majú rovnaký vzhľad a funkciu. Aj keď obe arkády lícnych zubov pozostávajú zo 6 samostatných zubov, u zdravého koňa tieto zuby vídu v pevne zabalenej jednotke, pričom v zásade pôsobia ako jeden brúsny zub. Lícne zuby mladých koní majú veľké množstvo rezervnej korunky pod ďasnom a počas väčšiny života koňa tieto zuby vyrazia, aby nahradili opotrebovanie brúsneho povrchu zuba. V starobe má táto neustála erupcia nakoniec za následok úplné opotrebovanie niektorých zubov.

 Lícne zuby sú zložené z troch tvrdých materiálov: skloviny, dentínu a cementu, ktoré sa navzájom dopĺňajú a poskytujú jedinečne abrazívny povrch ideálny na rozbíjanie potravinárskeho materiálu.

Ako kôň žuvá jedlo ?

U koňa je jedlo uchopené rezákovými zubami a kombinovaným pôsobením svalov jazyka a líc sa pohybuje späť do arkád lícnych zubov. Žuvací pohyb úst je riadený niekoľkými veľkými svalmi, ktoré pôsobia tak, že posúvajú horné a dolné lícne zuby proti sebe, čím rozbijú hrubé jedlo skôr, ako ho bude možné prehltnúť.

V minulosti sa kone dlho dožili aj bez ľudského zásahu, a preto je rozumné položiť si otázku, prečo je vôbec potrebné vykonávať u koní zubnú lekársku prax?

Odpoveď nespočíva ani tak v evolúcii koni, ale na okolnostiach, za ktorých teraz existuje. Chrup koní je vynikajúco prispôsobený životu pastvy aj na tvrdých trávach a to až štrnásť hodín denne. Domestikácia so sebou priniesla zmenené vzorce kŕmenia a mnoho koní teraz trávi málo času pastvou. Nielenže sa trávi menej času žuvaním, ale tiež sa ukázalo, že typ krmiva podávaného koňovi môže zmeniť jeho spôsob žuvania. Rovnaké vlastnosti, ktoré robia lícne zuby ideálnymi pre život vo voľnom výbehu (ako napríklad nepretržitá erupcia a brúsny povrch), môžu u domestikovaného zvieraťa spôsobovať problémy. Lícne zuby hornej čeľuste sú nastavené širšie ako zuby dolnej čeľuste a pri zmenenom spôsobe žuvania sa na vonkajších okrajoch horných lícnych zubov a vnútorných okrajoch dolných lícnych zubov môžu vyvinúť ostré body. Môžu sa trieť a chytiť o líca a jazyk a spôsobiť vredy.

,Okrem účinkov pozmenenej stravy na domestikovaného koňa sa od koní často požaduje, aby jazdili a reagovali na podnety. Nie je ťažké pochopiť, prečo je ústny komfort taký dôležitý. Kone v dnešnej dobe tiež žijú oveľa dlhšie, než by mohli prežiť v prirodzenom stave. Nie je neobvyklé, že kone „prežijú“ niektoré svoje zuby a bežná stomatológia u starších koní a poníkov sa zameriava na zachovanie dobrej funkcie tak dlho, ako je to možné.

Proces odstraňovania potenciálne škodlivých ostrých hrotov a hrán z lícnych zubov sa nazýva rašpľovanie. Vykonáva sa to pravidelne v závislosti od veku koňa a zdravia úst. Pred škrabaním zubov by ste mali najskôr urobiť dôkladné vyšetrenie úst. To sa dá správne vykonať iba pomocou zariadenia nazývaného spekulum alebo „roubík“ na bezpečné udržanie otvorených úst. Praktizujúci zootechnik alebo veterinár sa tak môže pozrieť a skontrolovať nielen ostré špičky, ale aj ďalšie problémy, ako sú zlomené alebo chýbajúce zuby.

Existuje mnoho rôznych typov zubných rašplí a odborník by mal mať k dispozícii celý rad nástrojov, ktoré umožnia vykonávať prácu na zuboch v rôznych častiach úst. Kone veľmi dobre znášajú chrapľavosť zubov, ale príležitostne môže byť potrebné, aby mu veterinár podal sedatívum.

Rašpľovanie zubov sa môže vykonávať aj pomocou motorizovaného zariadenia. Motorizované zariadenie v správnych rukách môže byť veľmi efektívnym nástrojom aj pre špecifické riešenie zubných nezrovnalostí. 

Ako často by sa mala vykonávať bežná stomatológia?

Aj keď je rozumné kontrolovať zuby žriebäťa v mladom veku, aby zachytili všetky vývojové abnormality, často sa prvé dôkladné zubné vyšetrenie vykonáva vo veku 18 mesiacov až 2 rokov. Mladé kone môžu mať prekvapivo ostré zuby.  Frekvencia zubných prehliadok sa líši podľa individuálnych potrieb, ale spravidla je u mladších zvierat potrebné častejšie vyšetrenie. Do 5 rokov kone zhodia 12 lícnych zubných viečok a 12 rezákov a vybijú 36 alebo viac trvalých zubov. Táto „prívalová aktivita“ často znamená, že v mladých ústach sú ostré alebo uvoľnené zuby a je samozrejmosťou polročné vyšetrenie.

Keď kone maju už trvalé zuby stačia prevencie zubov raz za rok.

Keď kone dosiahnu starobu, je veľmi dôležité, aby neboli pri rašpľovaní príliš agresívni. Manažment starých koní často jednoducho zahŕňa kontrolu uvoľnených alebo zjavne chorých zubov.

Čo mám robiť s vlčími zubami môjho koňa?

Vlčie zuby sú malé zuby, ktoré sedia bezprostredne pred prvými hornými lícnymi zubami a oveľa zriedkavejšie pre prvé dolné lícne zuby. Majú mnoho tvarov a veľkostí a zvyčajne sa prejavujú vo veku 12 až 18 mesiacov, aj keď nie všetky kone ich majú. Vlčie zuby väčšinou nerobia problémy, ale majitelia a jazdci ich tradične považovali za potenciálnu príčinu problémov s hryzením. Keď sa vyberú vlčie zuby, je to zvyčajne kvôli tejto historickej neláske k nim, a nie kvôli akýmkoľvek preukázateľným problémom. Hovorí sa však, že vlčie zuby môžu byť niekedy ostré alebo nesprávne vybité a môže sa zdať nelogické, aby bol zvyšok úst koňa pohodlný, ale nechával na mieste problémový vlčí zub, kde by mohol malým tlakom pritlačiť tvár. Niekedy môže prítomnosť vlčích zubov narušiť dôkladné škrabanie prvého lícneho zuba a v týchto prípadoch je tiež odstránenie vlčích zubov odôvodnené. Odstránenie vlčích zubov je niekedy jednoduché a niekedy náročné a často vyžaduje upokojenie veterinárnym lekárom a dokonca aj podanie miestnych nervových blokov.

A čo „čiapky“?

„Čiapky“ sa zvyčajne vzťahujú na tenké zvyšky mliečnych lícnych zubov. Kone prídu o celkovo 12 čiapočiek vo veku od 2,5 do 4,5 roka. Väčšinu času sa vylučujú úplne prirodzene, ale mladý kôň občas slintá alebo prejavuje príznaky bolesti úst v dôsledku čiastočne uvoľnenej čiapky. Ich odstránenie je jednoduché a ľahko vykonateľné pri bežnom zubnom vyšetrení. Predčasné odstraňovanie sa neodporúča, pretože môže dôjsť k poškodeniu zuba „dospelého“ pod ním.

Aká je pokročilá stomatológia pre kone a poníky?

Kone väčšinou prechádzajú životom šťastne jednoducho s pravidelným rutinným ošetrovaním zubov.. Existujú však prípady, kedy môžu nastať problémy:

Abnormality vo vývoji 

Niektorým koňom sa vyvíjajú zuby, ktoré nezvyčajne vyrastú . Najbežnejším z nich je kôň, ktorý má predkus. Lícne zuby sú navrhnuté tak, aby sa nosili jeden proti druhému, akýkoľvek neotvorený zub alebo časť zuba môže časom prerásť. V niektorých prípadoch sa môžu v prednej a zadnej časti úst vyvinúť veľké „háčiky“. Niekedy sa stretneme s koňmi, ktoré majú nerovnomerný počet zubov (kvôli chýbajúcemu zubu alebo zubu naviac) a ak sa nelieči, môže vzniknuté prerastanie spôsobiť orálny diskomfort a obmedzenie žuvania.

Zlomené lícne zuby nie sú neobvyklým nálezom v konských ústach. Niekedy sa príčina týchto zlomenín nedá nikdy určiť, ale vo veľkom počte prípadov je to dôsledok normálnych síl žuvania pôsobiacich na zub už oslabený chorobou. Zlomené zuby vo všetkých prípadoch nespôsobujú problémy, niekedy však môžu mať za následok bolestivé žuvanie a dokonca infekciu a odumretie celého zuba.

Infekcia lícnych zubov : ak sa u koňa objaví opuch na tvári alebo čeľusti alebo zápal prínosových dutín, príčinou môže byť infekcia jedného z lícnych zubov. Infikované lícne zuby si často vyžadujú odstránenie buď operáciou v stoji, alebo v celkovej anestézii. Hodnotenie a liečba zubných infekcií môže byť komplikovaná záležitosť, a preto sa často vykonávajú v špecializovaných veterinárnych centrách, ktoré majú prístup k rádiografickým, endoskopickým a chirurgickým zariadeniam.

Periodontálna choroba a diastema : lícne zuby väčšiny koní vídu ako tesná jednotka, pričom v každej pasáži účinne pôsobia ako jeden zub. Kone sa však príležitostne stretávajú s medzerami medzi niektorými zubami, a to buď v dôsledku straty zuba, alebo zlej erupcie. V týchto medzerách sa môže zachytávať jedlo (nazývané „diastema“), čo môže mať za následok infekciu, ochorenie ďasien a niekedy dokonca aj stratu zubov. Postihnuté kone môžu trpieť bolesťou do tej miery, že schudnú.  Často je potrebná pokračujúca liečba.

Použitá literatúra: McGrurrin, K., https://vcahospitals.com/know-your-pet/equine-dentistry

Odhad veku koňa

Určovanie veku koňa je veľmi dôležité, či už z chovateľského hľadiska alebo výkonnostného. Všetky plemenné skupiny (chladnokrvníci, teplokrvníci, malé plemená ...) majú rozdieli a je tam určitá premenlivosť. Napríklad belgický chladnokrvníci neboli dlhoveký ale norické kone z alpskej oblasti áno.

Takto to bolo dlhé roky, avšak domestikáciou, výživou a chovateľskými metódami sa dá povedať, že sa rozdiely v dlhovekosti u koni znižujú. Vo všeobecnosti sa dá určiť že malé plemená sa dožijú 25-30 rokov, chladnokrvné14-18 rokov, teplokrvníci 16-23 rokov. Arabské kone sa môžu dožiť do 30 rokov.

Z výskumov a pozorovaní sa dá konštatovať, že čím je vývoj dynamickejší v prvej vývojovej fáze (9-12 mesiacov) tým je plemeno menej dlhoveké.

Hodnotenie veku podľa vzhľadu

U mladých koní a žriebät sa dá vek koňa odvodiť zo stupňa vývinu telesnej stavby a z pomeru vzájomných vzťahov telesných proporcií.

Žriebätá majú pri narodení obdĺžnikový rámec smerom do výšky, kvôli vysokým nohám, takže sú vyšší ako dlhší. Hlavu majú vyklenutú v čele, jarmový obluk málo vyniká, čeľusť je kratšia, kohútik je nevýrazný, hriva a chvost nie sú tak bohato zarastené.

Pri mladých koňoch je charakteristická guľatosť telesných tvarov.

Staršie kone majú telesné tvary hranatejšie a kone prekvitajú. Hlava koňa sa vyšším vekom stáva hranatejšou a viditeľné sú nadočnicové jamy, pysky strácajú pružné väzivo, sú mäkké a nepriliehajú k ďasnám. Pri koňoch, ktoré majú 13 rokov sa vek upresňuje podľa zhrubnutia na začiatku chvosta. Tiež aj počet vrások na viečkach je ukazovateľom veku.

Hodnotenie veku podľa zubov

Najrozšírenejším spôsobom je určenie veku podľa zmien v chrupe. Takto sa určoval vek koní už v staroveku. Značným prínosom pre spresnenie metodického určenia veku koňa podľa prerezávania a dorastania rezákov a postupnej výmeny dospelých koní a ich postupnom odieraniu bola štúdia Jozefa Ignáca Pešiny (riaditeľa zverolekárske akadémie vo Viedni).

Kone majú v hornej aj dolnej čeľusti chrup súmerný, rovnakopočetný. Źrebec má hore aj dole, napravo i naľavo po troch rezákoch (I), jeden špicák (C), tri zuby trenové (P) , tri stoličky (M). U kobýl chýbajú špicáky. Žrebec má 40 zubov a kobyla 36.

Chrup u žrebca: 20x2=40

I  C P M

3 1 3 3

3 1 3 3

Mliečny chrup u žriebät: 14x2=28

I C P

3 1 3

3 1 3

Mliečny zub je zasadený do lôžka čeľusti koreňom, ktorý zreteľným krčkom prechádza v korunku lopatkovitého tvaru. Pri dospelých zuboch krček nie je a sú hrubšie. Na prednej ploche majú v sklovine jednu hrubšiu rýhu a to na rozdiel od jemného ryhovanie mliečnych rezákov. Na mliečnych rezákoch je hlboko 3mm a na trvalých 6mm, v horných rezákoch je jadro dvojnásobne hlboké 12 mm než u dolných. Rezák má predný okraj vyšší ako zadný. Podľa postavenia poradia rezákov sa vnútorné nazývajú kliešte, prostredné zuby a vonkajší pár sa nazývajú krajné zuby. Rezáky sú k sebe kolmo ale zo zvyšujúcim vekom sa ich postavenie zošikmuje. Plocha rezákov sa ročne otrie o 2 mm, a tak sa skracuje jadro. V dolnej čeľusti sa stratí po troch rokoch a v hornej po šiestich a zostáva tam stopa.

Obdobia pre charakteristiku veku koňa podľa zubov:

Vek do 2 rokov: typicky prerezávaním a dorastaním mliečnych rezákov

Vek od 2,5-5 rokov: výmena mliečnych rezákov za trvalé

Vek od 5-8 rokov: otieranie rezákov v dolnej čeľusti

U žriebät je poradie otierania mliečných rezákov nasledujúce:

8-14 dní prerezávanie mliečnych kliešťov

14-28 dní prerezávanie mliečnych stredných zubov.

5-9 mesiacov prerezávanie mliečnych krajných zubov.

V 10.mesiaci sa stráca jadro z kliešťových zubov, v 12. mesiaci zo stredných zubov a v 18. mesiaci z krajných zubov.

Pri výmene trvalého chrupu sú dôležité tieto obdobia:

Vo veku 2 a pol roka sa prerezávajú kliešťové zuby.

Vo veku 3 rokov sa začínajú kliešťové zuby otierať na predných okrajoch (za pol roka neskôr i na zadných)

Vo veku 3 a pol roka sa prerezávajú stredné zuby.

Vo veku 4 rokov sa dorastené stredné zuby začínajú otierať na prednom okraji, za pol roka aj na zadnom.

Vo veku 4 a pol roka sa prerezávajú krajné zuby.

Vo veku 5 rokov sa krajné zuby začínajú otierať.

Po ôsmych rokoch sa pri určení veku podľa zubov prihliada u dolných rezákov ku zmenám tvaru trenej plochy, ku stope po jamke. Na horných rezákoch sa sleduje ubudnutie jadra a prihliada sa k záhryzu. U horných a dolných rezákov sa ďalej prihliada k dĺžke zubu, k obluku čeľustí a k postavení smeru zubu.

Odhad veku podľa zubov u klkavých koní nie je možný v dôsledku nepravidelného obrusovania horných a dolných rezákov.

Odchýlky od normálneho chrupu sú kaprí: kratšia dolná čeľusť (kôň má vysoký skus), šťučí je naopak podmienený kratšou hornou čeľusťou.