História vypaľovania koní siaha niekoľko tisíc rokov dozadu. Začalo sa to vypaľovaním hovädzieho dobytka a to konkrétnym dizajnom určeným chovateľom.
Je známe, že vypaľovacie žehličky, používali v Anglicku už v ôsmom storočí, zatiaľ čo francúzsky spisovateľ Jusserand, uvádza, že v roku 1400 boli kone držané v prenájme a označené originálnym spôsobom, aby bezohľadný cestujúci si ich nemohli ponechať.
V dnešných časoch nie je označovanie koní, ponechávané na majiteľoch a chovateľoch koní, ale spadá pod chovateľské inštitúcie v Európskej únii a jej jedotlivých členských štátov.
Ak vlastníte alebo držíte koňa, alebo podobné zviera, musí byť čipované alebo inak trvalo označené podľa jeho plemennej príslušnosti a štatútu plemennej knihy do ktorej patrí.
Na základe trvalého označenia musí mať vystavený oficiálny identifikačný dokument – pas. U čistokrvných jedincov sa vystavuje osvedčenie o pôvode – pedigre, ktoré je zároveň dokladom o vlastníctve.
Tieto požiadavky sa vzťahujú na každého koňa, vrátane poníkov, ale aj oslov a krížencov, oficiálne patriacich do čeľade koňovité.
Označovanie koní na Slovensku
Všetky kone sa označujú výpalom, vymrazením, alebo elektronickým označením - čipovou značkou.
V šľachtiteľských chovochvypaľujú žriebätá pred odstavom označením otca (začiatočné písmeno mena plemenného žrebca) v ľavom sedle, poradovým číslom žriebäťa po otcovi v pravom sedle a vlastníckym symbolom na ľavom stehne. U koní označených čipom sa toto označenie akceptuje.
V zemskom chove sa žriebätám vypaľovalo v pravom sedle poradové (matričné) číslo, pod ktorým je žriebä zapísané v danom roku v matrike centrálnej evidencie koní, a na ľavom stehne SK a posledné dvojčíslie roka, v ktorom sa žriebä narodilo. Vypálené čísla boli zároveň i súčasťou životného číslo koňa. Na pravé stehno žriebäťa mohol chovateľ v zemskom chove vypáliť vlastnícky symbol, ktorý však nie je povinnou súčasťou označovania koní a musela ho schváliť poverená chovateľská organizácia. Výška vypálených čísel u žriebät je 3,5 – 4 cm.
Elektronická čipová značka sa zakladá po identifikácii zvieraťa a aplikuje sa podľa medzinárodných zásad pre jej umiestnenie. Čipová značka musí spĺňať ISO normy 11784 a 11785. Po implantovaní čipu sa čistokrvnému zvieraťu odoberie krv, alebo hriva spolu s korienkami, na stanovenie DNA genotypu, ktorý je bezpodmienečne nutný pri tomto spôsobe označenia.
Pri čipovaní je potrebný podrobný slovný a grafický popis odznakov a vírov od odborne spôsobilej osoby, poverenej uznanou chovateľskou organizáciou, alebo od veterinára.. U dovezených koní označených čipovou značkou, ktorá nespĺňa ISO normy 11784 a 11785, je povinnosťou majiteľa deklarovať pôvod koňa a dodať čítacie zariadenie pre jeho identifikáciu. Náklady spojené s deklaráciou pôvodu a identifikáciou koňa znáša majiteľ.
Pri zápise žrebcov a kobýl do Plemennej knihy sa im evidenčne prideľuje základné číslo, ktoré sa nevypaľuje (zvieratá sú označené matričnými číslami alebo elektronickou čipovou značkou). Pred vystavením Potvrdenia o pôvode koňa sa musí vykonať overenie pôvodu podľa DNA testu v týchto prípadoch:
a/ žriebä sa narodilo z inseminácie alebo embryotransferu; náklady znáša chovateľ.
b/ ak existujú pochybnosti o udanom pôvode v prípade, že:
- kobyla bola v priebehu ruje pripustená dvomi alebo viacerými žrebcami;
- žriebä nebolo identifikované pod matkou;
- keď je posledný dátum pripustenia kobyly v rozpore s dátumom ožrebenia kobyly;
- keď farba potomka nesúhlasí s farbou rodičov, pokiaľ sú títo ryšiaci a žriebä má inú farbu ako ryšavú, alebo je žriebä beluš a ani jeden z rodičov nie je beluš;
- žriebä je označené elektronickou čipovou značkou.
c/ a tiež u každého čistokrvného jedinca
Identifikácia koní spadá pod Centrálnu evidenciu koňovitých zvierat, ktorú momentálne vedú Plemenárske služby SR a Zväz chovateľov koní na Slovensku - družstvo.
Plemenárske služby sú v súčasnosti poverené činnosťou v znení „zabezpečenie vedenia registra chovu koňovitých zvierat, spracovanie údajov centrálnej evidencie, vrátane spracovania údajov o presune koňovitých zvierat a predaj veterinárnych transpondérov (mikročipov) na identifikáciu koňovitých zvierat, vrátane čítacieho zariadenia - systém elektronických identifikátorov“. Zväz chovateľov koní vystavuje doklady registrovaných koní –Osved
enie o pôvode a Pasy. Eviduje chovateľov koní, vlastníkov a prevádza zmeny vlastníkov v dokladoch a v počítači centrálneho registra koní.
Opis koní
Popis koňa slúži na to, aby sa mohol lepšie identifikovať pri kúpe, predaji, strate a podobne.
Koňa spravidla opisuje člen ZCHKS, ktorý je poverený aj trvalo označiť koňa vypaľovaním alebo čipovaním - konzulent pre chov koní /samostatný zootechnik pre chov koní/.
Pred zisťovaním údajov je potrebné, aby kôň bol dôkladne vyčistený a mal umyté kopytá.
Jednotlivé údaje sa uvádzajú v tomto poradí:
Pohlavie, meno, plemeno, farba a jej odtiene, znaky(vrodené a získané), vek (aj podľa zubov), rozmery a hmotnosť (obvod záprstia a výška v kohútiku) u čistokrvných žriebät a pri zaradzovaní kobýl do chovu.
Pri opise farby sa uvádzajú : zvláštne vlastnosti farby, sýtosť sfarbenia, odtieň farby, základné farby koňa.
Medzi zvláštne vlastnosti farby sa radí lesklosť, grošovanie, hviezdicovitosť, prekvitnutie, bodkovanie, škvrnitosť. Aj tieto zvláštnosti sa vyjadrujú stupňom a to slabá, silná, veľká, hustá, riedka a podobne.
Pokiaľ je sýtosť sfarbenia iná ako obvyklé, tak sa uvádza tmavá alebo svetlá. Aj odtiene farby majú svoje špecifiká, preto sa používa slovné spojenie ako napríklad biely, žltý, červený, hnedý alebo sivý odtieň.
Vrodené znaky u koní
Odchýlky od typického sfarbenia, ako je prekvitnutie, bodkovanie, škvrnitosť na obmedzenej časti tela, ktorá sa uvádza v opise. Pri žltákoch je to napríklad biele vlásie v hrive a v chvoste. Najviac vrodených znakov majú ryšiaky. Pri plavákoch je potrebné zaznačiť chýbanie chrbtového pása, tmavý pás na kohútiku a na predlaktí. U belúšov treba zaznačiť tmavšie sfarbenie hlavy, tmavé škvrny a tmavé kopytá. Lemovanie sa označuje ako výskyt viacerých škvŕn. Aj ak je odchýlka vo farbe dúhovky, aj to je potrebné uviesť. Taktiež sa zaznačuje morfén (prskaný znak okolo konečníka alebo vulvy).
Biele odznaky na hlave sa vyskytujú v dôsledku nedostatku farbiva, ako je prekvitnutosť čela, nosa. Môže to byť kvietok, hviezda, pásik, lysina, lampáš, šňupka, slinka, žabka. Pri týchto odznakoch sa uvádza, veľkosť, kde sa nachádzajú (napríklad: malá pravostranná nepravidelná hviezda, ľavostranný dolný nosový pás a podobne).
Biele odznaky na končatinách sa obyčajne opisujú v tomto poradí: ľavá predná, pravá predná, ľavá zadná, pravá zadná končatina. Biela korunka značí biely pás po celom obvode korunky, pričom je potrebné zaznamenať umiestnenie znaku. A to či ide o znak vpredu, vonkajšia strana alebo vnútorná strana korunky. Biele znaky na pätkách je potrebné vyznačiť osobitne, aj keď je celá korunka biela, cez sponku biela, vysoko v záprstí alebo cez záprstie biela. Ak je znak škvrnitý alebo prskaný, označujeme ho jednoducho, ako napríklad škvrnitá lysina, sponka škvrnito biela a podobne.
Sú aj kone, ktoré nemajú odznaky, tam sa uvádza druh a poloha točenej srsti (víry). To vzniká ako následok ťahov svalov v koži alebo ako následok tlaku. Má rozličný tvar, usporiadanie a uloženie. Z veľkosti usudzujeme na priestrannosť a pravidelnosť pohybu.
Získané znaky u koní
Medzi získané znaky patria všetky výpaly na srsti, jazvy, otlaky a odreniny trvalejšieho charakteru. Výpaly môžu byť umiestnené na líci, krku, pleci alebo v sedlovej krajine, na stehne ale aj na kopyte. Pri zázname sa musí uvádzať aj umiestnenie a označenie výpalu.
Výška výpalu je 3,5 – 4 cm u žriebät, pri raste koňa narastú čísla v dospelosti aj na 10-15 cm, v závislosti od vzrastu plemena .
To ako sa označujú kone sa riadi štatútom plemennej knihy daného plemena.
Kone u našich tradičných plemien sa vypaľujú pred odstavom kmeňovým označením žrebca (otca) a rodovým znakom kobyly (matky). Označovanie je v ľavom sedle, poradovým číslom žriebäťa po otcovi v pravom sedle a musí tam byť vlastnícky symbol na ľavom stehne ak žriebä pochádza zo žrebčína.
Ak žriebä pochádza zo zemského chovu, tak sa do ľavého stehna vypaľuje symbol SK a posledné dvojčíslie daného roka, kedy sa žriebä narodilo.
Kone, ktoré nie sú tradičné plemená, sa vypaľujú v pravom sedle, kde sa uvádza poradové číslo. To číslo predstavuje poradie žriebäťa v danom roku na centrálnej evidencii koní. Na ľavom stehne SK a posledné dvojčíslie roka, v ktorom sa žriebä narodilo. Ak má chovateľ v zemskom chove svoj vlastnícky symbol, môže ho dať vypáliť na pravé stehno.
Pri zápise plemenných žrebcov a chovných kobýl do plemennej knihy sa prideľuje základné číslo, ktoré sa vypáli na ľavej strane krku. Výška takýchto čísel je pri vypaľovaní 7cm.
Sú aj plemená, ktorým sa výpal nerobí ako napríklad anglický plnokrvník, arabský plnokrvník, Achal-teke a Quater horse. Tieto kone sa môžu čipovať a robí sa presný popis sfarbenia, vrodených a získaných odznakov. Overenie pôvodu u týchto a aj iných plemien sa vykonáva formou DNA testov.
Rozhovor
s konzulentom pre chov koní Františkom Rindošom
Ako dlho sa venuješ koňom ?
Od kedy som sa naučil chodiť a vnímať ich.
Koľko rokov pracuješ ako konzulent pre ZCHKS?
Ako 21 ročný som nastúpil ako konzulent do Plemenárskeho podniku Bratislava š.p. do Žrebčinca vo Veľkom Šariši. V roku 1998 sme prestúpili do ZCHKS aj s mojim kolegom, nakoľko Žrebčinec išiel do likvidácie a jeho činnosť pre zemský chov prevzal ZCHKS. Takže 33 rokov.
Aké sú skúsenosti pri vypaľovaní a čipovaní koní?
Učil som sa „za jazdy“ ,skúsenosti s prácou s koňmi mám hlavne z parkúrového jazdenia .Začal som niekedy v desiatich rokoch a dosiahol som úroveň stupňa T. Dôležité bolo hlavne spoznať psychiku a správanie u koní a to sa dá len pri dennodennej práci s koníkmi. Mal som šťastie aj na vynikajúcich trénerov a odborníkov z výberovej komisie pre kone, ktorí ma medzi seba prijali a ja som vďačne počúval.
Určite máš aj nejaké nezabudnuteľné zážitky s koňmi ako na vypaľovanie a čipovanie reagujú, prezradíš nám nejaké?
Keď sa len pálilo, registroval som do 300 žriebät a 250 kobýl ročne. Bezpôvodových bolo tiež okolo 300 ročne. Neviem koľko máme miesta a času na zážitky. Asi by som to zhrnul do môjho kréda. Robím to pretože mám rád kone a vypaľovanie je nutné a niekto to robiť musí. Snažím sa držať správne zohriate železo správny čas, ktorý je nevyhnutný, aby bola čo najmenšia ujma a práca hotová, bez úrazov ľudí, či koní.
Použitá literatúra: http://www.horses.sk/joomla/index.php?option=com_content&view=article&id=46&Itemid=72&limitstart=11 dostupné online 4.10.2021 Kovalčík, E., Marko, H., Popis exteriéru koní, Nitra 2003, ISBN 80-8069-154-1Popluhár, L., Jazda na koni, vydavateľstvo Pezolt 2002, ISBN 80-88797-36-5Dušek, J. a kol., Chov koní – Vlastností koní, vydavateľstvo Brázda 2011, ISBN 978-80-209-0388-4
