„Služba tradícii, úcta k životu“
I. Primárna zodpovednosť voči koňovi
Dobrovoľník vníma blaho a welfare koňa ako najvyššiu prioritu. Každý úkon – od čistenia boxu po manipuláciu – musí byť vykonávaný s vedomím, že kôň je citlivá bytosť, nie nástroj. Trpezlivosť a pokoj sú základnými nástrojmi dobrovoľníka.
II. Úcta k historickému a genofondovému dedičstvu
Dobrovoľník si uvedomuje, že pracuje s národným pokladom. Ku koňom z génových rezerv (Lipican, Shagya arab, Norik muránsky, Hucul, Nonius) pristupuje ako k živým pamiatkam. Svojou prácou priamo prispieva k ich zachovaniu pre budúce generácie.
III. Odbornosť a neustále vzdelávanie
Dobrovoľníctvo nie je len mechanická práca, ale škola oka. Dobrovoľník sa snaží porozumieť exteriéru a biomechanike, rešpektuje pokyny odborníkov a inžinierov (zootechnikov) a pristupuje k zvereným úlohám svedomito a s túžbou po odbornom raste.
IV. Zastupovanie úlohy poslania nad rámec povinností
Dobrovoľník chápe svoju prácu ako formu občianskej pomoci, ktorá dopĺňa štátne systémy. Prichádza s postojom, že jeho čas a energia sú darom pre rozvoj chovných podnikov a ochranu tradícií, ktoré by bez nadšencov mohli zaniknúť.
V. Diskrétnosť a profesionálna integrita
Dobrovoľník rešpektuje vnútorný chod žrebčína alebo podniku. Informácie o zdravotnom stave koní, šľachtiteľských postupoch alebo interných záležitostiach zdieľa s verejnosťou len v súlade s cieľmi osvety a ochrany dobrého mena chovu.
VI. Bezpečnosť a disciplína
V prostredí koní je disciplína prejavom ohľaduplnosti. Dobrovoľník prísne dodržiava bezpečnostné predpisy, čím chráni seba, ostatných členov tímu a predovšetkým kone pred zbytočným stresom či úrazom.
