genealógia
Pôvod plemena Lipican (alebo Lipicanský kôň) je jedným z najfascinujúcejších príbehov v európskom chove koní. Ide o jedno z najstarších kultúrnych plemien, ktorého história je neoddeliteľne spojená s panovníckym rodom Habsburgovcov a slávnou Španielskou jazdeckou školou vo Viedni.
Genealógia plemena Lipican
Pôvod a Vznik
História lipicanov sa začala písať v roku 1580, kedy arcivojvoda Karol II., syn cisára Ferdinanda I., založil dvorný žrebčín v obci Lipica na krasovej planine (dnes Slovinsko). Cieľom bolo vyšľachtiť elegantného, tvrdého a všestranného koňa typu karosiéra (kočiarového) pre potreby cisárskeho dvora, armády a slávnej Viedenskej jazdeckej školy.
Základom chovu sa stali kone s barokovým exteriérom dovážané predovšetkým zo Stredomoria a Pyrenejského polostrova:
Starošpanielske kone: Tvorili hlavný genetický základ plemena. Boli známe svojou ušľachtilou, často oblúkonosou hlavou, priestornými chodmi a učenlivosťou.
Starotalianske kone: Doplnili španielsku krv, pochádzali z podobného barokového základu.
Arabské kone: Používali sa na zošľachťovanie a posilnenie ušľachtilosti, vytrvalosti, tvrdosti a živého temperamentu. Arabské žrebce a kobyly sa do Lipice dovážali priamo z Arábie.
Od druhej polovice 18. storočia sa plemenitba čoraz viac sústredila na čistokrvný chov, pričom sa prísne dbalo na zachovanie línií založených kmeňovými žrebcami a rodín založených kmeňovými kobylami.
Zakladajúce Línie (Žrebce)
Chov lipicanov je prísne líniový, čo znamená, že všetky súčasné lipicanské žrebce musia byť priamymi potomkami jedného zo šiestich klasických línií. Tieto línie dostali meno po svojich zakladateľoch – kmeňových žrebcoch:
Maestoso (1773): Založený žrebcom španielsko-neapolského pôvodu, narodeným v Kladruboch nad Labem. Vniesol mohutnosť a majestátny vzhľad.
Conversano (1767): Pôvodne neapolský žrebec, ktorý priniesol do chovu výrazný barokový typ.
Neapolitano (1790): Založený neapolským žrebcom, ktorý prispel k elegantnému a priestornému chodu.
Pluto (1765): Šedý dánsky žrebec (Frederiksborg), ktorý bol typickým kočiarovým koňom barokovej doby.
Favory (1779): Založený kladrubským žrebcom, pôvodne bol plavák (izabela). Podobne ako Maestoso, vniesol vplyv českého kladrubského koňa.
Siglavy (1810): Najmladšia a jedna z najdôležitejších línií, založená arabským žrebcom. Do chovu priniesol najväčší podiel arabskej krvi, čo sa prejavilo v suchších tvaroch, vytrvalosti a ušľachtilosti.
Okrem týchto klasických šiestich línií sa v niektorých chovoch uznávajú aj dve ďalšie: Incitato a Tulipán.
Rodiny (Kobyly)
Rovnako dôležitý ako línie žrebcov je chov založený na systéme rodín kobýl. Každá lipicanská kobyla patrí do jednej z rodín, ktoré sú pomenované po svojich zakladateľkách. Na vzniku plemena sa podieľalo približne 25 pramatiek. V slovenskom Národnom žrebčíne Topoľčianky, ktorý chová lipicany, udržujú napríklad 10 klasických rodín, ako sú Afrika, Sardinia alebo Spadiglia.
Chov lipicana sa dodnes vedie čistokrvne, bez pripúšťania iných plemien, s cieľom zachovať genetickú diverzitu a typické znaky plemena. Z tohto dôvodu bol chov Lipicanov zaradený do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
